KUBA – HĽADANIE RAJA - Lýdia Eckhardt

Kuba – hľadanie raja

8. októbra 2014/

Zamykám dvere vo firme. Nemôžem uveriť tomu, že sa mi práve začala dovolenka- svetlý bod, ktorý ma posledné tri mesiace motivoval a poháňal. Nevšímam si začudované otázky okolia, či to myslím vážne, že v júni na Kubu?! Jasné, že v júni, veď na dovolenku chodím zásadne, keď môžem… Hádžem do kufra, ani informácia v správach, že sa opäť aktivuje sopka, ktorá by mohla skomplikovať náš zajtrajší let, ma nerozhádže. Chystám si náhradné riešenie – smer hocikde, napr. Český Krumlov, len nie do práce. Itinerár nás ubezpečuje, že poletíme pohodlným lietadlom z Európy bez technického medzipristátia. Lenže my sme predsa jedno mali – v mojom „milovanom“ Madride, ktorý ma opäť nesklamal. Lietadlo z Viedne meškalo 5 minút a to druhé nás nečaká – vraj zajtra o 24 hodín to určite stihneme.

Katka, naša sprievodkyňa, nám s úsmevom vysvetľuje, že to máme bonus k našej Kube. Potužení touto informáciou sa presúvame do hotela a naozaj! Vyrážame do nočného Madridu, obdivujeme útulné námestie Plaza Mayor, zabávajúcich sa Španielov, vdychujeme už naozajstnú dovolenkovú atmosféru.

Tak druhý pokus sa vydaril! Sedíme v lietadle smer Havana. Úvodné zoznámenie s účastníkmi zájazdu máme za sebou. K hlavnej hlučnej úderke v počte 7 kusov – čo sme my- sa pridávajú Duško a Katka, ale aj pozitívna Števka s manželom… Boša vybavená Stilnoxami zabezpečí bezbolestný let do našej očakávanej Havany.

Veľmi sa teším na Kubu, veľa som o nej čítala, počula a možno ešte túžim zažiť to

výnimočné CASTROVSKÉ… Teším sa na ,,Hľadanie raja,,- ako mi sľubuje cestovná kancelária

Pristávame, leje akoby hadicami striekali – chichi – tak to je tá júnová Kuba, mám vnútorný úsmev sama nad sebou. Že v takomto počasí veru Kubu budeme obdivovať len z autobusu. Máme za sebou prvú skúsenosť, na letisku chaos, peniaze meníme asi dve hodiny, Kubánci majú čas, len my to veľmi nechápeme. Katka nás všetkých utešuje, aby sme sa nastavili na KUBÁNSKU VLNU – vlnu pohody. Tiež nám odporúča dodržiavať pitný režim-my poslúchame a preto sme už na KUBÁNSKEJ VLNE v pred termíne.

Prvý deň v naozajstnej Kube. Máme deň meškanie, ale Katka to všetko dobehne. Presúvame sa do najzápadnejšej provincie ostrova Piňar del Río, kde sa pestuje najkvalitnejší tabak na svete. Vchádzame do továrničky – manufaktúry vyrábajúcej cigary. Oči mi behajú všade. Chcela by som definovať Kubánku, jedna je však úplná beloška, druhá mulatka, tretia černoška, ale jedno majú spoločné- sú krásne s nalakovanými nechtami. Vraj priemerný mesačný zárobok je 15 dolárov, nestačím sa čudovať, pre moje uspokojenie Katka dodáva, že pracujú každý druhý deň, aby ten prvý, ktorý nepracujú, si mohli vytvárať vlastné zdroje.

Ostávame v údolí Viňales, kde nám Katka pripravila naozajstné prekvapenie. V zajatí úžasnej prírody sa preplavíme indiánskou jaskyňou a to prekvapenie práve prichádza. Presúvame sa cez roľnícke usadlosti a z každej strany počujeme Kataríííína. S láskou a srdečnosťou nás pozývajú do ich príbytkov a ja nemôžem uveriť, že v miniatúrnom domčeku bývajú 3 generácie, v domčeku s hlinenou dlážkou vonia čistota a pohoda. S radosťou nám zbíjajú zo stromu kokos na ochutnanie, v ďalšom nás ponúkajú vylisovanou cukrovou trstinou, či práve odtrhnutými banánmi…

Po nádhernom dni sa vraciame do Havany dvojprúdovou diaľnicou – pre mňa naozaj fenomén – my veru takú nemáme. Bubo Katka chrlí ďalšie zaujímavé informácie. Mestská doprava nefunguje, ani vlastníctvo k osobným autám nie je rozšírené. Ak ho niekto predsa vlastní, musí rešpektovať ZEFEKTÍVŇOVAČOV dopravy, ktorí vám vnútia akýchkoľvek spolucestujúcich. Prekrikujeme ju otázkami, lebo tieto informácie nedokážeme spracovať. To znamená, postavíte sa k zefektívňovačovi dopravy a on zastaví auto, ak nejaké vôbec pôjde. To znamená, že do práce prídete, kedy prídete. No pripadám si ako na Marse…predstavujem si Bratislavu s kubánskymi dopravnými pravidlami. Padám únavou, večernú diskotéku, či návštevu vychýreného kabaretu Tropicana dnes večer vynechám.

Od rána sa túlame uličkami Havany, počasie je príjemné, po lejaku ani stopy. Námestie Revolúcie, kde Fidel rečnieval a vyrobil dokonca rekord zapísaný v Guinessovej knihe – on vydržal vraj viac ako osem hodín…a ostatní, keď nevydržali, tak Rýchla rota poslala ponad hlavy búdku z kartónu otvorenú hore aj dole, ktorú si dal človek cez seba – aby si vytvoril súkromie – nechcem si predstaviť, čo bolo ďalej… Cez celé námestie sa na nás díva sympatický Che Guevara, opäť sa dozvedám, že Che je vlastne prezývka.

Pokračujeme uličkami Havany, obdivujeme nádhernú katedrálu mesta, prechádzame námestiami Plaza de Armas a Plaza Vieja či San Francisco. Nemôžem uveriť, že tieto prekrásne stavby nám padajú pred očami, čo Katka potvrdzuje, že každý druhý deň tu padne jedna budova- opäť smutný rekord. Prechádzame obchodnou ulicou- márne hľadáme tovar- tu si veru nič nekúpime, veď všetko majú na prídel, ale ten problém tu vôbec necítim. Ulice spievajú, tancujú a my sa dostávame na kubánsku vlnu. Katka už ráno odbehla, aby potvrdila obed. Nám sa však páči iná reštaurácia. S úsmevom sa dozvedáme, že majú v ponuke jedno kurča a tri polievky- ďakujeme, nás je 22. Ale prestreté majú a hudba hrá… Po príjemnom objednanom obede v sprievode hudby a spevu sa presúvame za Hemingwayom, dáme si jeho obľúbené daiquirí, navštívime múzeum rumu- samozrejme s jeho ochutnávkou sprevádzanú spevom, ale už aj tancom a naša skupina sa pridáva- tak už sú všetci na Kubánskej vlne.

Napriek totálnej únave sa všetci tešíme na nočnú Havanu. Vychádzame z hotela, obídeme oficiálne taxíky a staviame sa na ulicu. Bubo Katka zastavuje tzv. „pašerácke“ a naviguje všetky na jeden cieľ – Copelia. Som v prvej posádke – auto z roku 1950, zadné sedadlo z divána s pružinami, pri zákrutách pridržiavam dvere, aby sa neotvorili. Klimatizácia Zn. Otvorené všetky 4 okná – je funkčná ako hurikán… Hudba hrá a my sa smejeme ako zo starého filmu. Práve nás predbieha druhá posádka, to nesmieme dopustiť, mám pocit, že neprežijeme – prežili sme, kolesá zatiaľ držia. Míňame Malecón – trošku si vylepšujem dojem z MÚRIKA okolo mora, ktorý bol cez deň taký obyčajný a opustený, že som nemohla uveriť, že to je ten „SLÁVNY“. Koncentrácia života práve začala- skupinky ľudí sedia na múriku, iní tancujú, či debatia, opäť všetci v pohode na kubánskej vlne.

Opúšťame Havanu, míňame zefektívňovačov dopravy – nás nezastavia – my máme značku inej farby a púšťame sa „preplnenou“ diaľnicou. Obdivujeme vraj najkrajšie mesto Kuby – Cienfuegos. Mne sa tu však všetko páči – a tá pohoda ma úplne obsiahla.

Zátoka svíň – odjakživa som tento názov nechápala, vraj naozaj, keď prišli prví Španieli, bolo tam veľa svíň, aj my sa tu zastavíme – žiadne nevidím.

Odvážlivci v rámci ďalšej zastávky národného parku Monte-Mar sa zoznamujú a fotia s krokodílmi – no ja ich radšej z primeranej diaľky odfotím.

Ďalšia zastávka, ďalšie nádherné mesto – Trinidad – pod patronátom UNESCO. Nepoznám štát, kde každé mesto je úplne iné- mám pocit, že sa presúvam do iného štátu.

Ubytovanie večer nás všetkých preberie. Z kufra vyberiem pyžamo, kefku a rýchle ho zavriem, aj oči, nech nič nevidím… lebo hľadanie raja sa vzďaľuje. Chrobáky lezú nielen v kúpeľni, ale túžili by nazrieť aj do kufra. …Vraj či som už zabudla, aké to bolo u nás kedysi??!! Nezabudla, ale u nás to také nikdy nebolo – potraviny na prídel, bývanie, doprava, tak to by nám mohli Kubánci závidieť, ale náladu, spokojnosť, radosť zo života to im môžeme závidieť my a nielen vtedy, ale aj dnes.

Práve sa nám to podarilo. NAŠLI SME RAJ – ostrov Santa María. 4 dni v objatí luxusu, pohody, bieleho piesku a pozitívnej energie. Až je mi ľúto, keď vidím, ako mnohí turisti si naberajú preplnené taniere, ktoré potom nechajú na stoloch a s úsmevom opúšťajú rezort.

My opúšťame Kubu, ostrov slobody, pohody, plný kontrastov- biedy a radosti.

Kubu treba zažiť a pochopiť na KUBÁNSKEJ VLNE!!!!!!!!!